Ako rieka, ktorá plynie...

Autor: Matej Opet | 3.3.2012 o 0:57 | Karma článku: 1,53 | Prečítané:  523x

Mám chuť písať... Je 6 dní pred vyvrcholením ďalšej životnej etapy. Dnes sa zastavujem a pozerám sa naspäť na posledné obdobie. Malo zmysel?

Cítim, že syndróm vyhorenia sa blíži a vzďaľovanie od mojich rovesníkov, spolužiakov už je neodkladné. Hovorím si, chvalabohu alebo bohužiaľ. Nechcem byť, Jozef Mak, človek milión. Nechcem byť ako vúčšina mladých, nechcem byť ako väčšina mojich spolužiakov. S uzavretou mysľou, bez cieľov, životnej vízie, bez hľadania zmyslu. Zmyslu čohokoľvek. Mám chuť odísť. Reštartovať. Prečo je kopa mladých ľudí tak obmedzených, úplne mimo? Prečo tých ľudí, ktorí niekam smerujú, „žijú“, je tak málo. Kde sme, ľudia? Je smiešne, ako ste vytláčaní spoločnosťou, keď niekam smerujete, viete kam idete, jednoducho, keď ste iný. Je pre mňa tragikomické sledovať tú „budúcu inteligenciu“ Ešteže takí nie sú všetci... Nemôžem si pomôcť, úplne strácam zmysel v tomto tzv. „štúdiu na vysokej škole“. Študovať 5 rokov pre tri písmenká pred menom, vynakladať toľko úsilia, času a peňazí na niečo, čo reálne mladému človeku nepomôže a v podstate ho obmedzuje v rozlete, keď sú mysle programované na nezmyselné pravidlá, úkony, bez logického vysvetlenia a ukázania reálneho váznamu. Túžim študovať, nie chodiť do školy, ako to robia študáci, aspoň u nás. Častokrát sa zamýšľam nad zmyselnosťou / nezmyselnosťou školy, takéhoto štúdia a zabíjania času. Odsedieť si hodinu bez toho, aby som vyvíjal aktivitu, nespravil nič a ľudia to akceptujú, lebo je to „normálne“ a potom prísť predvľudí a koktať, hovoriť hlúposti je pre väčšinu normálne tiež. Chcem byť nenormálny a chcem aby nenormálnymi boli všetci. Teda aspoň ľudia okolo mňa. Vďakabohu, existujú takí. Možnože predchádzajúce riadky vyzneli povýšenecky. Nevyzneli. Nie som dokonalý. Vonkoncom nie. Ani nechcem byť. Len chcem zo života vyťažiť čo najviac, toho dobrého. A chcem, aby tak robilo čo najviac ľudí. Nie som majster sveta, som len obyčajný človek, ktorý chce niekam smerovať, byť niekým. A to ešte potrvá... Žite...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?