Kus prázdna

Autor: Matej Opet | 11.3.2012 o 22:49 | Karma článku: 3,28 | Prečítané:  466x

Máme po organizácii pracovného veľtrhu. Ešte nás čaká pokračovanie v Košiciach, avšak Bratislava bola skúškou a teda poriadnou. Organizovali ho študenti. Tí proaktívnejší V jadre sedem báb a ja... Zaujímavá kombinácia  Najväčší projekt, aký som kedy organizoval. Pred rokom by som nikomu neveril, že dnes sa budem pasovať za organizátora najväčšieho pracovného veľtrhu pre mladých. A ako tak som to zvládol. Som prekvapený sám zo seba. Aj keď to zďaleka nebolo ideálne. Ale bolo to kvalitné. Aj keď vždy môže byť kvalitnejšie, a to v niektorých základných veciach.

Človeka nikdy nespoznáte tak dobre, ako keď s ním bývate. Pravda. Ja som sa presvedčil o tom, že človeka nikdy nespoznáte tak dobre, až pokiaľ s ním nezačnete spolupracovať. Pre mňa naozajstná pravda. A spoznám aj samého seba. A to poriadne. Niektorí ľudia ma sklamali, iní na druhej strane, neuveriteľne príjemne prekvapili. A to som si pred vkročením do tejto rieky myslel úplne niečo iné. Pri práci s ľuďmi na takomto projekte odhalíte ich charakter. Odhaľuje sa, pri reakcii na situácie, pri zodpovednosti, komunikácii, plnení... Aj keď vždy reflektujem najskôr seba, či ja nie som na vine. Vždy. Napriek tomu som teda niekedy pozeral. Či už s úsmevom alebo so sklamaním. Veľmi ma mrzí ma to, že o ľuďoch, ktorým som veril a považoval ich za profesionálov sa vykluli ľudia nezodpovední, ktorí majú veľké reči a na profesionálov sa len hrajú- Hrať formu a tváriť sa ako obrovský pán je pre každého človeka neprirodzene hlúpe. pretože nie sme dokonalí a práve to nás robí výnimočnými... Nevedel som s nimi dobre vychádzať a považujem to za osobné zlyhanie. Úprimne, niekoľkokrát počas prípravy som chcel utiecť a ľutoval som, že som do toho šiel. Teraz by som to za nič nevymenil. A vďačím mojemu hlúpemu pocitu zodpovednosti za to, že dnes sedím vo vlaku a môžem písať tieto riadky a cítiť sa aspoň trošku tak, že som niečo dokázal. A je vo mne pocit prázdna. Pocit, že kus môjho života odchádza. Nostalgia. Lebo podujatie bolo naše. A trošku aj moje... Cítim sa trošku stratený, ale aj to je dobrý znak toho, že sa niekam posúvam. Ďakujem za všetky ťažké momenty a aj za tie pekné, ktoré nastali... A viete, čo je skvelé? Že chalanisko, ktorý mi pomáhal s technickými vecami chce byť súčasťou ľudí, ktorí podujatie organizovali.. A sám iniciatívne mi volá, ako podujatie vylepšiť. No nie je to skvelé?  Hor sa do práce. O pár dní Košice a polmaratón a príprava konceptu pre ďalší rok a bakalárka a štátnice a ....  Žite...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?